Ako si zázračne upratať ... 2.časť

"Skutočne žiť začnete až potom, keď si dáte do poriadku miesto, kde bývate."

Tento článok je pokračovaním článku o upratovaní.

Kniha "Upratané!" od Marie Kondo sľubuje veľa. S podtitulom "ilustrovaný sprievodca japonskou metódou, ako si zariadiť šťastný domov" má byť ilustrovaným sprievodcom a detailným návodom "na radostnejší život s vecami, ktoré milujeme". 

Učíte sa poznávať sami seba, čo cítite, čo chcete.

Prvé je povinné zoznámenie sa s koncepciou KonMari upratovania. Nechávate si len veci, ktorých prínos cítite v podobe vnútornej radosti.  Účelom upratovania je spoznať sami seba, čo nám prináša radosť. Poznať svoje vnútorné túžby. Tréning rozhodovania potom prinesie radikálne zmeny v každej oblasti života a činnosti.

Potom nasledujú praktické tipy. Podrobný manuál, ako sa dopracovať k vyraďovaniu vecí. Nezáleží na tom, čo vyhodíte, ale naopak, čo si ponecháte. Tým je možné po zbavení sa balastu naplniť každú oblasť života radosťou a prílivom energie.

Súčasne sa stávate vedomejšími. Poznávate rozdiel medzi vlastnením vecí a užívaním vecí. Keď sa s predmetmi, ktoré boli súčasťou vášho doterajšieho života rozlúčite s vďakou, živíte v sebe rešpekt k veciam a túžbu po tom, aby ste sa o svoje veci lepšie starali. A využívali možnosti, ktoré prinášajú.

Využiť potenciál. Vždy a všade.

Tak príde rad aj na veci, ktoré milujeme, ale bežne sa nimi neobklopujeme. Kniha ponúka tipy na praktické, nenútené a estetické umiestnenie obľúbených predmetov (fotiek, zbierok, drobností) tak, aby bol ich potenciál využitý čo najviac. Po tomto malom tréningu sa aj tento pohľad na veci premietne do bežného života. Už nenecháte žiadnu príležitosť len tak preplávať okolo seba.

Čo ak zlyhám?

V procese upratovania sa môže objaviť strach z opätovného upadnutia do pôvodného stavu. "Neporiadnosť" chápe autorka ako stav, pri ktorom domov zaplavujú veci bez prideleného miesta. Tento predpoklad je takmer vylúčený pri splnení predchádzajúcich podmienok - nechať si len veci ktorých prínos vedome oceňujeme (pocit radosti) a tým pádom väčšinou aj používame. Vtedy prirodzene vytvoríme každej veci jej vlastné miesto.

K samotnému ukladaniu vecí - ponúka podrobný návod na vytvorenie ideálneho úložného systému, šitého na mieru. Postupuje intuitívne, podľa väzieb medzi vecami (typ použitia, materiál...). Napríklad veci súvisiace s administratívou budú uložené pri sebe, aby boli pri použití "po ruke".

Aby sa aj veci cítili "ako doma".

Asi najznámejším poznávacím znamením tejto metódy je okrem niekedy nepochopeného "zbavovania sa vecí" aj špeciálny systém skladania oblečenia. Vychádza z predpokladov:

1. takmer všetko sa dá zložiť do pravouhlého tvaru (do kompaktného balíčka).

2. balíček má dokázať sám stabilne stáť (tým sa zaručí trvácnosť uloženia a jednoduchá manipulácia). Funguje to dlhodobo aj pri detských veciach. Percento udržateľnosti poriadku v detských veciach dramaticky narastá aj pri malých fešákoch a parádniciach.... Je to overené.

3. odložené veci sa majú cítiť dobre (bez pôsobenia nadmerného tlaku a napätia). Je to nezvyčajné, ale takto poskladané veci vyzerajú po rozbalení naozaj lepšie než skladované na plocho, alebo inak. Možno preto, že na ne nepôsobí váha ďalších vecí.

4. každý úložný priestor má pôsobiť pekne a lákavo. Ako výklad. Aj prádlo, aj ponožky... aj kuchynský riad.

Srdce domova.

Ideálne je, ak životný priestor spôsobuje radosť. Ako si poradiť s miestom ako je kuchyňa? Ak sa používa, býva to na nej vidieť. A nepoužívaná pôsobí skôr sterilne, bez tepla a života. Pri ostatných veciach pomohlo vytriedenie a zapojenie do bežného kolobehu. Mohlo by kuchyni pomôcť odstránenie nefunkčných prvkov a systematizácia úložných priestorov? Tak, aby napríklad na linke neboli zbytočné veci, ktoré je nutné opakovanie čistiť a prekladať?. Tým prechádzame k tajomstvu dokonalej kuchyne – je ním: Ako jednoducho sa dá vyčistiť. Kedykoľvek. Postup je jednoduchý:

1. Odložiť "lapače špiny"  v kritických miestach (okolie sporáku, okolie výlevky). Cieľom je môcť umyť/utrieť plochu bez nutnosti chytať do ruky čokoľvek.

2. Funkčnosť - pracovné plochy musia ostať voľné. Inak nie sú funkčné.

3. Radosť -  pridať niečo pre potešenie duše - nástenka na stene, črepníkový kvet, prestieranie...

Takto upravený priestor v kuchyni vždy pôsobí upravene a pri tom nevyžaduje žiadnu špeciálnu údržbu.

Posledným tipom na zlepšenie je: Používať to, čo máme radi. Neodkladať to na inokedy, na neskôr.

Záver?

Informácie uvedené v knihe vrele odporúčame. Sú hodné vyskúšania. Pomocou nich je možné sústrediť sa viac na to čo milujeme. A tak prechádzať životom vedomejšie. Viac si vážiť všetko. Veci. Ľudí. Život.